Otryskávanie

Proces otryskávania, často nazývaný tiež tryskanie čiže pieskovanie, je technologický postup opracovania povrchu zvyčajne tvrdých materiálov prúdom natlakovaných abrazívnych častíc. V USA si ho nechal patentovať už v roku 1870 Benjamin Chew Tilghman. Jednalo sa o pieskovacie dúchadlo na hĺbkové porušovanie tvrdých predmetov. Tento Američan svoju metódu neskôr vylepšil o šablóny, takže mohol vytvárať stále rovnaký vzor pri mnohých výrobkoch. V roku 1878 získal patent Nemec Holstein, ktorý matoval povrch skla pieskom. Na prelome 19. a 20. storočia metóda pieskovania prenikla do Čiech a na Slovensko.

Otryskanie je vlastne zdrsnenie povrchu a jeho príprava na ďalšiu povrchovú úpravu - lakovanie či zinkovanie. Otryskanie prebieha abrazivom v tryskacom boxe.

Tryskanie čiže pieskovanie sa používa hlavne v strojárstve. Pomocou otryskávania možno odstrániť koróziu alebo starý náter a zdrsniť celý povrch. Tryskanie je dôležité ako antikorózna ochrana.

Rôznym typom abrazíva je možné docieliť odlišné hrubosti povrchu a táto hrubosť je dôležitá pri nástreku farby. Otryskaním sa vytvorí takzvaný kotevný základ, na ktorý je aplikovaná farba. Zjednodušene sa jedná o mikroskopické krátery, ktoré vyplní farba a vytvorí sa jednoliaty povrch. Farba tak na otryskaný povrch priľne. Na tryskanie je možné používať rôzne materiály, dokonca aj škrupiny (napríklad z mandlí), ale napríklad pri otryskávaní čierneho železa sa používa často oceľová drť. V závislosti na použitom abrazíve sa otryskanej predmety líšia hrubosťou a kvalitou zjednoteného povrchu.

Vďaka širokej ponuke abrazív na trhu je možné v súčasnosti v podstate otryskávať ľubovoľný materiál. Vždy je však potrebné vziať do úvahy možné riziko, napríklad pri pieskovaní historicky cenných predmetov môže dôjsť k poškodeniu závitov alebo k zdeformovaniu dosadacích plôch (napríklad u ložísk). Preto musia byť rizikové miesta ešte pred tryskaním ochránené, a to buď špeciálnou páskou, vhodným spojovacím materiálom, alebo rôznymi druhmi oderuvzdornej gumy.