Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Rýchla a jednoduchá konfigurácia
Naši špecialisti vám poradia
Ozveme sa do 24 hodín
Chcel byť rušňovodičom a ťahalo ho to k elektronike. Cenné profesijné skúsenosti nazbieral v spoločnosti z odbore automotive, ktorá zakrátko neuveriteľne narástla. "Vadili mi ale plané sľuby a nedôslednosť. Dal som prednosť otcovej začínajúcej firme, kde som sa mohol spoľahnúť na poctivosť i možnosť mnohé ovplyvniť a hlavne vyvíjať. Tieto očakávania sa bohato naplnila, "hovorí súčasný výkonný riaditeľ českého Gumexu a zakladateľ Gumexu SK Dušan Sedláček.
Od začiatku som sa staral o počítače, servery, a samozrejme predával tovar. Každý skrátka robil, čo mohol a ako najlepšie to vedel. Zrazu firma vyrástla a ja som pozoroval, ako má každý iné schopnosti pre podnikanie. Libor preukázal schopnosť veci rozvíjať, prijímať nové myšlienky, organizovať, ale aj sám seba vzdelávať, to bolo inšpirujúce. Jana má neuveriteľnú schopnosť vyjsť s každým za všetkých okolností a naši ľudia sú jej prioritou. Otec vždy držal poriadok, nikdy sa nespreneveril svojim zásadám a vždy mal firmu na prvom mieste. Nikdy sme sa ku Gumexu nesprávali ako k zdroju financií, ale ako k živému organizmu, ktorý k žitiu potrebuje všetky zdroje, prostriedky, až potom môže priniesť úžitok.
Vždy sme sa snažili myslieť ekonomicky, pracovať efektívne. Tlačil som na novšie, rýchlejšie počítače a lepší softvér, aby sme prepojili pobočky, ktoré Libor založil v Brne a Prahe. On mal vtedy odvahu, ja som musel mať vytrvalosť. Bolo to obdobie tlakov spôsobených ekonomickou situáciou, kedy sa čerpalo veľa finančných zdrojov. To viete, že sme trochu bojovali aj medzi sebou, ale vedeli sme, že inej cesty niet - buď rast, alebo pád.
Za 25 rokov sme urobili obrovský posun, myslím, že technologicky sa pohybujeme na svetovej špičke. Je to samozrejme veľa o šťastí, že stretnete správneho človeka, ktorý dokáže uchopiť a realizovať myšlienky, ktoré dovtedy neboli poriadne ani sformulované. Sám si dokážem predstaviť vec, ktorá ešte neexistuje, a potom ju zrealizujem, hoci by to malo trvať. Obzvlášť dnes je taká schopnosť veľmi potrebná, pretože virtuálnych vecí máme okolo seba veľa, ale k žitiu potrebujeme všetci hlavne veci hmotné - či už na bývanie, či fungovanie firmy.
Pre mňa osobne bol veľmi významný krok, keď sme sprevádzkovali centrálny budovu a sklad v Strážnici a to za oveľa väčšie peniaze, než sme si dokázali predstaviť. K tejto strategickej investícii došlo v správnej dobe. Firma rástla a potrebovali sme zvýšiť kapacity na zásobovanie zákazníkov tovarom, v predchádzajúcom sklade sa už nedalo hýbať. Tým, že sme sa všetci správali po celú dobu zodpovedne, mohli sme z časti rezerv postaviť zázemie, ktoré umožnilo skokový rozvoj firmy. Nahravali na to podmienky na trhu, nebol vysoký úrok, všetko sa zišlo v správny čas. Možno keby sme vtedy poznali všetky tie ekonomické parametre a vedeli, čo vieme dnes, tak by sme do toho ani nešli. Všetko sme robili intuitívne a hovorili sme si, že to vyjde. A vyšlo to.
Dnes je firma úplne inde, pripravujeme ďalšie rozšírenie, máme viac vedomostí a tiež sa pohybujeme vo vyšších číslach, sme preto opatrnejší. Máme navyše zodpovednosť za ľudí - kolegov zamestnancov, ich rodiny, ide skrátka o nás všetkých, aby sme prosperovali dlho.
K ekonomickým krízam mám vcelku pozitívny prístup. Keby krízy neprichádzali, tak by sme len čerpali a neboli nútení premýšľať. Vždy si tak predstavím, čo asi hovoril šéf továrne na textil roku 1830, keď tam niekde v Manchestri rozbiehal svoj biznis a viedol podobný rozhovor o inováciách, či ten vývoj môže ísť ďalej a kam vôbec sa možno ešte posunúť. A potom sa na vec pozriem z druhej strany pokroku, trebars na Elona Muska, ktorý tvrdil, že jeho rakety budú pristávať a bude ich znovu používať. A všetci mu hovorili, že to nejde, pretože to nikto nemá. Ubehlo niekoľko rokov a každý vie, že to ide a je to teraz v podstate nutnosť. Nové technológie, skôr nemožné, jednoducho musia vznikať, potrebujeme ich.
V našich prevádzkach si dokážem robota živo predstaviť. Vnímam ho predovšetkým ako systém, ktorý dokáže ľudí vo svojom okolí navigovať tak, aby nachodili čo najmenej krokov, keď už sa nedá s tovarom manipulovať automaticky. Myslím, že až na to raz dôjde, bude aj u nás napríklad balenie krabíc pre robota práca ako stvorená, bude sa mu strašne páčiť celé dni a roky! Dá sa povedať, že roboti sú aj stroje typu našich digitálnych rezacích plotrov. Ich perspektívu vidím na objeme výrobkov, ktorý nám každý rok rastie, ale napríklad aj na našej pohodlnosti. Predtým, keď som doma potreboval zatesniť vodovod, vystrihol som nožnicami z manikúry kúsok gumy, dnes už sa ľuďom oplatí objednať napríklad len dva kusy takéhoto výrobku. Je to jednoducho trend, už sa nám nič nechce vlastnoručne vyrábať, keď vidíme, že robot všetko urobí perfektne aj vo veľkom množstve.
Rozhodne by som chcel, aby si firma do budúcnosti zachovala schopnosť vnímať skutočné potreby zákazníka, aby tu pracovali len takí ľudia, ktorým na práci záleží, ktorí sa dokážu zlepšovať s firmou a žiť jej pokrokom. Skrátka aby to tu nebolo ako v ultra veľkých distribučných firmách, kde o tovare nemôžu vedieť vôbec nič. Chceme zachovať maximálnu vedomosti o produktoch, ľudský prístup a priateľský kontakt so zákazníkom aj pri tak veľkej produkcii.
Založil som slovenských GUMEX v Bratislave, teraz aj s pobočkami v Žiline, Košiciach a vo Zvolene, a hoci nemá také veľké čísla a výkon ako GUMEX v ČR, je to perspektívne firma s 30 zamestnancami, ktorá každým rokom rastie. Aj tu máme kolegov, ktorí chcú firmu rozvíjať a prijali našu stratégiu robiť všetko poctivo, aby zákazník mohol náš výrobok len vziať a namontovať, a spokojný sa k nám opäť vrátil. To je podstata našej práce a služieb, robiť zmysluplnú prácu, ktorá nás dokáže prežiť a bude stále prinášať úžitok.
V praxi sa snažíme ovplyvniť tie veci, s ktorými najviac pracujeme - spotrebu energií i materiálu, aby zostávalo čo najmenej odpadu. V dôsledku takýto prístup šetrí nielen prírodu, ale aj peňaženku zákazníka. Cestou udržateľného rozvoja sa snažíme ísť od samého počiatku. Už pri výstavbe centrály sme vybudovali vsakovací objekt, ktorý v tom čase ešte nebol povinnosťou. Vlani sme nechali vystavať solárnu elektráreň, ktorá vyrobí až 270 kWh denne, čo by stačilo trom elektromobilom na cestu zo Strážnice do Prahy.
Vo svete rapídne pribúdajú nové digitálne technológie a chytré systémy, kedy sa žiarovky či kúrenie samy na diaľku rozsvecujú a zhasínajú. Snažil som sa také snímače zaviesť aj do hadíc, ale zatiaľ sa to nepodarilo. Teraz mám na stole položené čipy do dopravných pásov. S gumou ale máme také progresívne kroky predsa len zložitejšie, pretože gumový materiál musí prejsť vulkanizáciou. Priemysel 4.0 v oblasti výroby alebo skladu máme na vysokej úrovni; celý sklad je osadený čiarovými kódmi. Proces výroby sledujeme elektronicky, a vždy presne vieme, v akom štádiu sa výrobok nachádza. Pomocou moderných programov si naše stroje automaticky a maximálne úsporne umiestňujú výkresy požadovaných položiek na spracovávaný materiál, takže priebežne znižujeme odpad a ekologický efekt je značný.
Moje dcéry sa v prevádzke neangažujú. Jedna je počítačová grafička, druhá študuje angličtinu a trénuje fitness. Skrátka idú si po svojom, a ak sa cíti uplatnenie inde, je to tak dobre. Verím, že sa im raz tá poctivosť k remeslu, ale i napríklad k hranie na trúbku či klarinet vráti. Sám som s nimi odohral snáď stovky koncertov, to pre mňa boli veľmi príjemné chvíle.
Vždy sa mi páčil jazz. Za mojej mladosti tento žáner chýbal, ale teraz si všetko vynahrazujem a posledných päť rokov hrám na trúbku v big bande. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol napríklad aj spievať, ale keď sme raz nacvičovali Tak aby ste to vedela, došlo aj na to. S kapelou hráme krásne "vypaľovačky" - Hit The Road Jack, klasiku New York, populárnej I Feel Good. Srdcoviek mám veľa, ale predsa len keď človek počuje My Way ... Je zaujímavé, ako s niektorými populárnymi skladbami nie je ani toľko práce a naopak iné pôsobia jednoducho, ale musia sa veľa trénovať. Nedávno som sa prihlásil na hudobné improvizácie a je to zážitok. Človek je tam sám za seba, zároveň sa ale od neho vyžadujú určité hudobné vedomosti a zručnosti, musí sa ďalej vyvíjať. Je fajn objavovať pokrok v tomto veku aj v sebe samom. Náš mladý pán učiteľ je skvelý saxofonista, muzikant, ktorý hrával s mnohými bandy, a ten keď si strihne sólo, je to balzam na dušu. Podľa mňa je jeden z najlepších v Česku, až ho objavia aj iní, budeme v háji. Kto nás bude učiť? Až čím viac sa človek dozvedá, spoznáva a učí sa, tým viac zisťuje, že to nikdy nekončí…
Radi by sme s firmou ďalej rástli a umožnili aj našim ľuďom, aby sa realizovali na strediskách, ktorá ešte len vzniknú. Aby sme kráčali ruka v ruke s najmodernejšími trendmi a technológiami, ktoré budú prácu u nás robiť zaujímavejšie a ešte prínosnejšie. Aby sme dokázali vytvárať nové veci atraktívne pre trh. A hlavne aby v Gumexe cez narastajúci sortiment výrobkov a služieb zostala zachovaná ľudskosť a maximálne tovaroznalectvo, a boli sme aj naďalej pre našich zákazníkov profesionálnym partnerom, nie iba príštipkárom na trhu. Naše dielo musí byť hlavne užitočné a zmysluplné.
Gumexu by som preto zaželal to, čo najviac potrebuje - silných kolegov a partnerov, novú generáciu Sedláčků (alebo Lagui), ktorí budú rovnako vytrvalí a pôjdu si za svojím. A aj keď sa trebas niečo momentálne nepodarí, tak ako hovorí náš kapelník big bandu: "Keď zatrúbiš do prázdneho miesta, tak vystúpiš a s úsmevom sa ukloníš." Skrátka aby sme s noblesou zvládli aj tie veci, ktoré sa napríklad nepodarili, a poučili sa z nich do budúcnosti. A o tom to celé je.
Chcel byť rušňovodičom a ťahalo ho to k elektronike. Cenné profesijné skúsenosti nazbieral v spoločnosti z odbore automotive, ktorá zakrátko neuveriteľne narástla. "Vadili mi ale plané sľuby a nedôslednosť. Dal som prednosť otcovej začínajúcej firme, kde som sa mohol spoľahnúť na poctivosť i možnosť mnohé ovplyvniť a hlavne vyvíjať. Tieto očakávania sa bohato naplnila, "hovorí súčasný výkonný riaditeľ českého Gumexu a zakladateľ Gumexu SK Dušan Sedláček.
Od začiatku som sa staral o počítače, servery, a samozrejme predával tovar. Každý skrátka robil, čo mohol a ako najlepšie to vedel. Zrazu firma vyrástla a ja som pozoroval, ako má každý iné schopnosti pre podnikanie. Libor preukázal schopnosť veci rozvíjať, prijímať nové myšlienky, organizovať, ale aj sám seba vzdelávať, to bolo inšpirujúce. Jana má neuveriteľnú schopnosť vyjsť s každým za všetkých okolností a naši ľudia sú jej prioritou. Otec vždy držal poriadok, nikdy sa nespreneveril svojim zásadám a vždy mal firmu na prvom mieste. Nikdy sme sa ku Gumexu nesprávali ako k zdroju financií, ale ako k živému organizmu, ktorý k žitiu potrebuje všetky zdroje, prostriedky, až potom môže priniesť úžitok.
Vždy sme sa snažili myslieť ekonomicky, pracovať efektívne. Tlačil som na novšie, rýchlejšie počítače a lepší softvér, aby sme prepojili pobočky, ktoré Libor založil v Brne a Prahe. On mal vtedy odvahu, ja som musel mať vytrvalosť. Bolo to obdobie tlakov spôsobených ekonomickou situáciou, kedy sa čerpalo veľa finančných zdrojov. To viete, že sme trochu bojovali aj medzi sebou, ale vedeli sme, že inej cesty niet - buď rast, alebo pád.
Za 25 rokov sme urobili obrovský posun, myslím, že technologicky sa pohybujeme na svetovej špičke. Je to samozrejme veľa o šťastí, že stretnete správneho človeka, ktorý dokáže uchopiť a realizovať myšlienky, ktoré dovtedy neboli poriadne ani sformulované. Sám si dokážem predstaviť vec, ktorá ešte neexistuje, a potom ju zrealizujem, hoci by to malo trvať. Obzvlášť dnes je taká schopnosť veľmi potrebná, pretože virtuálnych vecí máme okolo seba veľa, ale k žitiu potrebujeme všetci hlavne veci hmotné - či už na bývanie, či fungovanie firmy.
Pre mňa osobne bol veľmi významný krok, keď sme sprevádzkovali centrálny budovu a sklad v Strážnici a to za oveľa väčšie peniaze, než sme si dokázali predstaviť. K tejto strategickej investícii došlo v správnej dobe. Firma rástla a potrebovali sme zvýšiť kapacity na zásobovanie zákazníkov tovarom, v predchádzajúcom sklade sa už nedalo hýbať. Tým, že sme sa všetci správali po celú dobu zodpovedne, mohli sme z časti rezerv postaviť zázemie, ktoré umožnilo skokový rozvoj firmy. Nahravali na to podmienky na trhu, nebol vysoký úrok, všetko sa zišlo v správny čas. Možno keby sme vtedy poznali všetky tie ekonomické parametre a vedeli, čo vieme dnes, tak by sme do toho ani nešli. Všetko sme robili intuitívne a hovorili sme si, že to vyjde. A vyšlo to.
Dnes je firma úplne inde, pripravujeme ďalšie rozšírenie, máme viac vedomostí a tiež sa pohybujeme vo vyšších číslach, sme preto opatrnejší. Máme navyše zodpovednosť za ľudí - kolegov zamestnancov, ich rodiny, ide skrátka o nás všetkých, aby sme prosperovali dlho.
K ekonomickým krízam mám vcelku pozitívny prístup. Keby krízy neprichádzali, tak by sme len čerpali a neboli nútení premýšľať. Vždy si tak predstavím, čo asi hovoril šéf továrne na textil roku 1830, keď tam niekde v Manchestri rozbiehal svoj biznis a viedol podobný rozhovor o inováciách, či ten vývoj môže ísť ďalej a kam vôbec sa možno ešte posunúť. A potom sa na vec pozriem z druhej strany pokroku, trebars na Elona Muska, ktorý tvrdil, že jeho rakety budú pristávať a bude ich znovu používať. A všetci mu hovorili, že to nejde, pretože to nikto nemá. Ubehlo niekoľko rokov a každý vie, že to ide a je to teraz v podstate nutnosť. Nové technológie, skôr nemožné, jednoducho musia vznikať, potrebujeme ich.
V našich prevádzkach si dokážem robota živo predstaviť. Vnímam ho predovšetkým ako systém, ktorý dokáže ľudí vo svojom okolí navigovať tak, aby nachodili čo najmenej krokov, keď už sa nedá s tovarom manipulovať automaticky. Myslím, že až na to raz dôjde, bude aj u nás napríklad balenie krabíc pre robota práca ako stvorená, bude sa mu strašne páčiť celé dni a roky! Dá sa povedať, že roboti sú aj stroje typu našich digitálnych rezacích plotrov. Ich perspektívu vidím na objeme výrobkov, ktorý nám každý rok rastie, ale napríklad aj na našej pohodlnosti. Predtým, keď som doma potreboval zatesniť vodovod, vystrihol som nožnicami z manikúry kúsok gumy, dnes už sa ľuďom oplatí objednať napríklad len dva kusy takéhoto výrobku. Je to jednoducho trend, už sa nám nič nechce vlastnoručne vyrábať, keď vidíme, že robot všetko urobí perfektne aj vo veľkom množstve.
Rozhodne by som chcel, aby si firma do budúcnosti zachovala schopnosť vnímať skutočné potreby zákazníka, aby tu pracovali len takí ľudia, ktorým na práci záleží, ktorí sa dokážu zlepšovať s firmou a žiť jej pokrokom. Skrátka aby to tu nebolo ako v ultra veľkých distribučných firmách, kde o tovare nemôžu vedieť vôbec nič. Chceme zachovať maximálnu vedomosti o produktoch, ľudský prístup a priateľský kontakt so zákazníkom aj pri tak veľkej produkcii.
Založil som slovenských GUMEX v Bratislave, teraz aj s pobočkami v Žiline, Košiciach a vo Zvolene, a hoci nemá také veľké čísla a výkon ako GUMEX v ČR, je to perspektívne firma s 30 zamestnancami, ktorá každým rokom rastie. Aj tu máme kolegov, ktorí chcú firmu rozvíjať a prijali našu stratégiu robiť všetko poctivo, aby zákazník mohol náš výrobok len vziať a namontovať, a spokojný sa k nám opäť vrátil. To je podstata našej práce a služieb, robiť zmysluplnú prácu, ktorá nás dokáže prežiť a bude stále prinášať úžitok.
V praxi sa snažíme ovplyvniť tie veci, s ktorými najviac pracujeme - spotrebu energií i materiálu, aby zostávalo čo najmenej odpadu. V dôsledku takýto prístup šetrí nielen prírodu, ale aj peňaženku zákazníka. Cestou udržateľného rozvoja sa snažíme ísť od samého počiatku. Už pri výstavbe centrály sme vybudovali vsakovací objekt, ktorý v tom čase ešte nebol povinnosťou. Vlani sme nechali vystavať solárnu elektráreň, ktorá vyrobí až 270 kWh denne, čo by stačilo trom elektromobilom na cestu zo Strážnice do Prahy.
Vo svete rapídne pribúdajú nové digitálne technológie a chytré systémy, kedy sa žiarovky či kúrenie samy na diaľku rozsvecujú a zhasínajú. Snažil som sa také snímače zaviesť aj do hadíc, ale zatiaľ sa to nepodarilo. Teraz mám na stole položené čipy do dopravných pásov. S gumou ale máme také progresívne kroky predsa len zložitejšie, pretože gumový materiál musí prejsť vulkanizáciou. Priemysel 4.0 v oblasti výroby alebo skladu máme na vysokej úrovni; celý sklad je osadený čiarovými kódmi. Proces výroby sledujeme elektronicky, a vždy presne vieme, v akom štádiu sa výrobok nachádza. Pomocou moderných programov si naše stroje automaticky a maximálne úsporne umiestňujú výkresy požadovaných položiek na spracovávaný materiál, takže priebežne znižujeme odpad a ekologický efekt je značný.
Moje dcéry sa v prevádzke neangažujú. Jedna je počítačová grafička, druhá študuje angličtinu a trénuje fitness. Skrátka idú si po svojom, a ak sa cíti uplatnenie inde, je to tak dobre. Verím, že sa im raz tá poctivosť k remeslu, ale i napríklad k hranie na trúbku či klarinet vráti. Sám som s nimi odohral snáď stovky koncertov, to pre mňa boli veľmi príjemné chvíle.
Vždy sa mi páčil jazz. Za mojej mladosti tento žáner chýbal, ale teraz si všetko vynahrazujem a posledných päť rokov hrám na trúbku v big bande. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol napríklad aj spievať, ale keď sme raz nacvičovali Tak aby ste to vedela, došlo aj na to. S kapelou hráme krásne "vypaľovačky" - Hit The Road Jack, klasiku New York, populárnej I Feel Good. Srdcoviek mám veľa, ale predsa len keď človek počuje My Way ... Je zaujímavé, ako s niektorými populárnymi skladbami nie je ani toľko práce a naopak iné pôsobia jednoducho, ale musia sa veľa trénovať. Nedávno som sa prihlásil na hudobné improvizácie a je to zážitok. Človek je tam sám za seba, zároveň sa ale od neho vyžadujú určité hudobné vedomosti a zručnosti, musí sa ďalej vyvíjať. Je fajn objavovať pokrok v tomto veku aj v sebe samom. Náš mladý pán učiteľ je skvelý saxofonista, muzikant, ktorý hrával s mnohými bandy, a ten keď si strihne sólo, je to balzam na dušu. Podľa mňa je jeden z najlepších v Česku, až ho objavia aj iní, budeme v háji. Kto nás bude učiť? Až čím viac sa človek dozvedá, spoznáva a učí sa, tým viac zisťuje, že to nikdy nekončí…
Radi by sme s firmou ďalej rástli a umožnili aj našim ľuďom, aby sa realizovali na strediskách, ktorá ešte len vzniknú. Aby sme kráčali ruka v ruke s najmodernejšími trendmi a technológiami, ktoré budú prácu u nás robiť zaujímavejšie a ešte prínosnejšie. Aby sme dokázali vytvárať nové veci atraktívne pre trh. A hlavne aby v Gumexe cez narastajúci sortiment výrobkov a služieb zostala zachovaná ľudskosť a maximálne tovaroznalectvo, a boli sme aj naďalej pre našich zákazníkov profesionálnym partnerom, nie iba príštipkárom na trhu. Naše dielo musí byť hlavne užitočné a zmysluplné.
Gumexu by som preto zaželal to, čo najviac potrebuje - silných kolegov a partnerov, novú generáciu Sedláčků (alebo Lagui), ktorí budú rovnako vytrvalí a pôjdu si za svojím. A aj keď sa trebas niečo momentálne nepodarí, tak ako hovorí náš kapelník big bandu: "Keď zatrúbiš do prázdneho miesta, tak vystúpiš a s úsmevom sa ukloníš." Skrátka aby sme s noblesou zvládli aj tie veci, ktoré sa napríklad nepodarili, a poučili sa z nich do budúcnosti. A o tom to celé je.
Informácie pre zákazníkov
Všetky práva vyhradené. Kopírovanie obsahu je zakázané podľa zákona č. 121/2000 zb. o práve autorského zákonu.